Galéria s menom Poprad

Chodili po našom meste a mapovali pamiatky a umelecké diela, o ktorých väčšina z nás možno ani len netuší. Občianske združenie s názvom Naturalista sa od roku 2020 venuje projektom, ktoré podporujú vnímanie architektúry, priemyselných pamiatok, umenia vo verejnom priestore a genia loci miest, v ktorých žijeme, a to všetko prostredníctvom vizuálneho umenia. Posledný októbrový piatok v popradskom kníhkupectve predstavili svojho vreckového sprievodcu umením mesta.

Mesto Poprad je galériou otvorenou každý deň a celý deň počas celého roka. Sochy, mozaiky a iné umelecké diela dávajú nášmu mestu svojský ráz. OZ Naturalista v rámci projektu s názvom AkupunkTÚRA POPRAD zmapovalo výnimočné diela a pamiatky, o ktorých sa v meste až tak nevie. Tatiana Dučaiová z občianskeho združenia ich v Poprade vyhľadala a spolu so svojimi kolegami pripravila vreckového sprievodcu s názvom Umenie vo verejných priestoroch. Najväčšie poklady sa im podarilo nájsť v troch popradských budovách.

„Najviac zaujímavých diel je práve v interiéroch. Nie všade sa mi ale podarilo dostať. Jedno z najzaujímavejších diel sa nachádza priamo v budove polície. Je tam naozaj krásna mozaika, avšak v čase, keď je budova polície otvorená, tak vo veľkom pracujú. Nedovolili nám tam fotiť, pretože to nie je jednoduché. Majú tam svoje pravidlá. Rovnako hodnotné dielo sa nachádza napríklad aj na popradskom súde za mrežami. Tam sa nám ale tiež nepodarilo dostať,“ hovorí Dučaiová.

Železničná stanica prekvapila

Ako sama povedala, v Poprade máme dokonca aj budovu, ktorá by bola schopná konkurovať múzeám i galériám. „Úplne najzaujímavejšou budovou z tohto pohľadu je popradská železničná stanica. Na tomto mieste sú úžasné diela nielen v interiéri, ale aj v exteriéri. Ukrývajú sa aj v komunikačných a školiacich miestnostiach, kde sa nám podarilo dostať spolu so správcom budovy. Nájdete tam drevené plastiky a takisto mozaiky,“ dodáva.

Stačí nazrieť za regál

Niektoré z umeleckých diel máme v meste priamo pod nosom a možno o nich ani netušíme. Nakupovali ste už niekedy v potravinách na dolnom poschodí železničnej stanice? Podľa autorov mapy sa aj tam skrýva krásna maľba. A môžete ju aj vidieť. Stačí nazrieť za regál s vyloženým tovarom. „Rovnako sme umelecké dielo našli aj na mieste, kde bola záložňa. Tí, ktorí to tam majú, ho obalili, aby sa s ním nič nestalo. Takže vidieť ho nemôžete.“

Tvorcom tohto sprievodcu učarovala aj maľba priamo na budove Gymnázia Dominika Tatarku, ktorá bola obnovená. Ako upresnila, diela, ktoré nachádzajú, väčšinou vznikali v čase socializmu, čo znamená, že ich pôvod sa dá vypátrať v starých knihách. Ak sa im podarí nájsť niečo, čo zadefinovať nevedia, oslovia s požiadavkou kunsthistorikov. Takýto poklad sa im podarilo nájsť napríklad aj na pošte pri železničnej stanici. „Zatiaľ ale čakáme na informácie,“ dodala.

Mesto – miesto na život

A prečo sa títo ľudia zamerali práve na umelecké diela? Jednoducho preto, aby inšpirovali iných vnímať viac svoje okolie. „Každý deň sa v meste pohybujeme. Chodíme z centra do sídlisk, či naopak. Prechádzame sa ulicami, parkmi, nákupnými centrami a ani si nestihneme všímať, čo všetko máme v meste. Sochy na sídliskách, rôzne monumentálne prvky. Je to taký podnet spomaliť naše životy a upriamiť ich na umeleckú sféru a na to, aby ľudia začali vnímať priestor, ktorý tu máme. Druhotným zmyslom tohto mapovania je mať vzťah k objektom, k danému miestu i mestu, a tak si ho všímať a vážiť si ho.“

Rovnako tak prejavili názor, že ak ľudia o nejakom umeleckom diele v meste vedia, už nie je také jednoduché, aby ho ktokoľvek pri akejkoľvek rekonštrukcii odstránil. „Nie je problém si tieto pamiatky nájsť a pozrieť si ich virtuálne na mape, ale v tom prípade sa akoby stráca ten samotný význam mesta. Mesto má byť miestom pre život, a preto, aby tu ľudia spolu žili. To je zámerom týchto máp, na ktorých pracujeme. Myslíme si, že je potrebné, aby ľudia trávili čas v meste,“ povedal Michal Hudák z organizácie Východné pobrežie, ktorá na príprave mapy spolupracovala. Autorkou grafického spracovania mapy je Ľudka Žoldáková. Takýmto spôsobom členovia OZ Naturalista zmapovali napríklad už aj susedné mesto Svit.

Prvý krok k väčšej publikácii?

O názor na túto iniciatívu sme poprosili aj riaditeľku Tatranskej galérie Annu Ondrušekovú. Ako povedala, záslužnú prácu mladých ľudí s peknou grafikou si veľmi cení. „Škoda, že sa neprišli poradiť do galérie. Vedeli by sme im doplniť údaje. V Poprade pribudli aj nové diela za posledné roky a, žiaľ, mnohé boli odstránené. Bohatá je naozaj výzdoba železničnej stanice. Diela sú veľmi citlivo zakomponované do architektúry, takže ich ani veľmi nevnímame. Mala som možnosť poznať všetkých autorov týchto diel, keď sa realizovali, bola som študentkou výtvarného umenia a autori boli naši profesori (Machaj, Srvátka, Pončák). S obdivom sme sledovali ako sa stanica budovala, na vtedajšie pomery bola najmodernejšou na Slovensku. Mapu beriem ako prvý krok k ďalšej väčšej publikácii, ak sa autori mapy zapoja budeme radi,“ uzavrela.

Jana Pisarčíková