Andrea Kubáňová prezentovala výskum sŕdc potkanov v Dubaji

Zlákala ju letná škola pre mladých vedcov. Po jej skončení ale vedela, že vede sa nechce prestať venovať. So svojou vedeckou prácou iba pätnásťročná žiačka Gymnázia na Kukučínovej ulici reprezentovala talentovanú mládež v rámci tematického týždňa „Knowledge & learning“ na výstave EXPO 2020 v Dubaji. Andrea Kubáňová nám porozprávala nielen o tom, ako to na výstave vyzeralo, ale tiež o výskume, na ktorom pracuje.

Ako povedala francúzsko-poľská fyzička a chemička Marie Curie-Skłodowská, učenec v laboratóriu, to nie je iba odborník. Je to dieťa, ktoré pozerá na vedu ako na rozprávku. Vidí vo vede krásu. A presne to bolo vidieť aj v očiach Andrei, keď začala hovoriť o svojom výskume. Všetko sa to začalo príbehom jej psíka. Sučky, ktorá bola gravidná. „Po pôrode dostala eklampsiu. To je také odvápňovanie. Vápnik aj fosfor sa jej vymývali do mlieka, a to spôsobilo, že nevedela chodiť a ťažko sa jej dýchalo. Ak by sme nezasiahli, tak by mohla upadnúť do kómy a zomrieť. Ale nestalo sa tak, čo som rada. Vtedy som sa rozhodla, že sa chcem venovať vede a pomáhať,“ začala rozprávanie Andrea.

Prítomnosť kofeínu v čajoch

Práve tento príbeh uviedla aj v prihláške na letnú školu pre mladých vedcov. Pridelili ju na Ústav pre výskum srdca CEM SAV. „Tam sme sa venovali experimentom. Najprv sme vo vzorkách čajov skúmali prítomnosť kofeínu. A pozorovali sme tiež pod mikroskopom ako fungujú srdcia potkanov.“ Keď letnej škole odzvonilo, Andrea získala o vedu ešte väčší záujem. „Požiadala som ich, či by som sa tomu nemohla venovať viac a vymysleli sme, že by som v rámci biologickej olympiády robila s nimi nejaký výskum. Začala som sa teda venovať novému projektu. Skúmam ATP syntázu a jej zmeny pod vplyvom zdravia srdca,“ hovorí.

Srdcia potkanov

Ako Andrea vysvetlila, v celom experimente porovnáva vzorky srdca zdravých potkanov so vzorkami, ktoré majú navodenú energetickú záťaž. „Počas pozorovania som si všimla, že ATP syntáz je v chorom srdci alebo v srdci vystavenom záťaži viac. Hladina je vyššia ako pri kontrolnej zdravej vzorke. To znamená, že ak ATP syntáza, ktorá produkuje ATP – čo je univerzálny zdroj energie cíti, že srdce potrebuje pomôcť alebo podporiť pri energetickej záťaži, tak produkuje viac ATP a zväčší sa teda aj množstvo ATP syntáz.“

Efektívne pri chorobách srdca

Svoj výskum vykonávala priamo v Ústave pre výskum srdca. Srdce potkana si musela najprv očistiť od tukových vrstiev a ciev, a následne rozstrihať. „Potom ho zhomogenizujete homogenizátorom a v podstate vo vzorke máte rôzne organely srdcových buniek. To sa dáva do centrifúgy, aby sa vyizolovali mitochondrie, v ktorých je ATP syntáza. Potom sa vzorka upraví, rozštiepia sa tam proteíny, a to celé sa dá do hmotnostného spektometra. Ten potom meria množstvo rôznych proteínov,“ snažila sa nám vysvetliť.

Výskum ukázal, že ak je srdce viac zaťažené, zvýši produkciu ATP syntáz. Následne sa spája s ďalším. „Na pár minút zastavíme prívod kyslíka do srdca. Potom mu dáme kúsok prestávku. Potom opäť prívod kyslíka zastavíme. Ak po troch takýchto malých záťažiach príde tretia veľká, tak sa zvýši množstvo ATP a srdce tú záťaž prežije. Pri infarkte, pri veľkej záťaži, je to žiaľ nepraktické, pretože my nevieme určiť, kedy príde infarkt. Avšak pri iných chorobách srdca to môže mať efektívne využitie,“ objasňuje význam experimentu.

Prezentácia v Dubaji

Andreina neustála chuť a obrovské nadšenie pre poznanie a vedu jej dopomohli k tomu, že práve tento výskum bola mladá študentka prezentovať aj na EXPO v Dubaji. „Počas prezentácie som nebola veľmi nervózna, pretože tam mali byť aj ľudia z iných štátov, ale veľa z nich sa práve kvôli COVID nedostavilo. Prebiehalo to teda len v anglickom jazyku a bolo to zaujímavé. Ďakujem Ústavu srdca za túto možnosť,“ hovorí. Okrem samotnej prezentácie mala v Dubaji možnosť zapojiť sa do tvorivých a podnetných diskusií s odborníkmi svetového formátu.

Na EXPE ju sprevádzali aj vedci zo združení All4science, o. z., a Preveda, o. z.. „Dubaj je veľké kozmopolitné mesto, kde sa schádza veľa rôznych národností. Ľudia tam boli absolútne skvelí. A aj tie pavilóny boli úžasné. Ruský pavilón mal zaujímavú výstavu. Hore na poschodí bol veľký mozog, pri ktorom mali prezentáciu. Väčšinou som ani nevnímala, čo hovorili, lebo som sa pozerala na efekty. Z tých väčších pavilónoch môžem spomenúť ešte indický alebo japonský. Do tých sme sa ale nedostali, lebo tam boli aj trojhodinové rady.

V našom Slovenskom mali okrem nás aj prezentácie z iných škôl. Návštevníci mohli vidieť napr. rôzne dizajny áut z Vysokej školy výtvarných umení. Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach ponúkla interaktívnu výstavu, kde sme si mohli vyskúšať šitie kože alebo intubovanie mačičky. Bolo to veľmi zaujímavé.“

Pomáhať ľuďom

Keď sa mladej vedkyne opýtate, čo ju na vede najviac priťahuje, odpoveď vás možno prekvapí. „ Je to skvelý pocit, že robíte niečo užitočné, čím pomáhate ľuďom. Ani neviem, mňa to jednoducho baví,“ povedala. Ciele do budúcna má jasné. „Určite rozšíriť výskum o poznatky aj z malých záťaží, ale v Dubaji som sa bavila aj s predstaviteľmi iných škôl. A možno, ak by sa dalo, tak aj s nimi by som niečo vyskúšala. Už dlhšiu dobu ma to ťahá aj k umeniu. To je podľa mňa veľmi prepojené s vedou. Takže stále by som išla aj tým vedeckým smerom.“

Jana Pisarčíková