Vtáky treba prikrmovať iba v zime

Na viacerých miestach popradských sídlisk sa objavujú kŕmidlá či búdky pre vtáky. Práve v období od jesene do jari malí spevavci potrebujú našu pozornosť. Na zreteli ale treba mať práve to, aby sme im viac neublížili ako pomohli. Vtáčie kŕmidlo nesmie byť odpadkový kôš na pokazené alebo znehodnotené ľudské potraviny.

Zima je pre operencov jedno z najťažších období. Keď mráz pokryje stromy či kríky tenkou škrupinkou ľadu alebo námrazy, zamedzí to prístup väčšiny vtákov k zdroju potravy. Nápomocný môže byť práve človek. Aj na popradských sídliskách z roka na rok pribúdajú nové kŕmidlá či vtáčie búdky. Pri prikrmovaní sa ale treba držať niekoľkých základných zásad a vtedy naša snaha o pomoc vtáctvu určite nevyjde na zmar. „Podobne ako pre domácich miláčikov, ani pre vtáctvo nie sú vhodné ľudské potraviny. Obsahujú látky, ktoré vtáky v prírode vo svojej prirodzenej potrave neprijímajú a môžu im uškodiť,“ začína vysvetľovanie Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko. Zažívacie ťažkosti, dehydratácia až úhyn. To všetko vie nesprávne položená potrava v kŕmidle spôsobiť.

Ani sladké, ani slané

Prírodné zrniečka, semená, oriešky, ovocie či zelenina. To všetko do kŕmidla patrí. „Použiť môžeme aj energetické krmivo vo forme loja, vareného mäsa alebo tukových zmesí z bravčovej masti so semienkami. V žiadnom prípade nevykladáme pre vtáky kožku z údenej slaniny, ani nič korenené, sladké, slané, pražené, údené či pečivo.“

Na pečivo zabudnite

Najatraktívnejšie pre vtáky sú slnečnicové semienka, proso, pšenica, repka, jablká. Ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí. A toto platí aj pre vtáky. „Rôzne vtáčie druhy preferujú rôzny typ potravy. Najuniverzálnejším krmivom je nepražená, nelúpaná a nesolená slnečnica. Tá chutí takmer každému návštevníkovi kŕmidla. Najčastejšie na nej hodujú rôzne druhy sýkoriek, stehlíkov, brhlíky, glezgy či ďateľ. Vrabce poľné či domové tiež nepohrdnú slnečnicovými semienkami, ale potešíme ich ešte viac, ak do kŕmidla nasypeme aj pšenicu, proso alebo semienka repky.“

Červienky, drozdy i chochláče severské obľubujú ovocie. Ideálne sú pre nich jablká alebo vhodne uskladnené plody jarabiny. Ďatle, sojky, straky či sýkorky s obľubou konzumujú aj tukové krmoviny. Ideálny je loj. „Ak sa rozhodneme prikrmovať vodné vtáky, tak zabudnime na pečivo. Je to najhoršia možnosť, ktorú môžeme zvoliť. Aj vodné vtáky, ako sú labute, kačice, čajky prikrmujme zrnami, napríklad obilím či kukuricou. Použiť môžeme aj varenú ryžu, listovú zeleninu, mrkvu, zemiaky. Pečivo spôsobuje vodnému vtáctvu tráviace ťažkosti a aj úhyn.“

Nevyrobiť pascu pre vtáky

Jedno nie je len to, čo do kŕmidla dáme, ale aj kam kŕmidlo osadíme. Ak žijete v rodinnom dome so záhradou, myslieť treba na bezpečnosť umiestnenia kŕmidla. Vtáky by mali mať dostatočný rozhľad a aj čas na únik pred predátorom. „Tiež treba dbať na to, aby kŕmidlo nebolo umiestnené v blízkosti presklených plôch, do ktorých môžu vtáky pri preletoch narážať.“ Nesmie sa do neho vedieť dostať mačka, aby sme jej nezabezpečili zábavu vo forme lovu vtákov, ktoré si zaleteli pre potravu. Na sídliskách je umiestnenie kŕmidla o niečo náročnejšie.

Okrem bezpečnosti je potrebné myslieť aj na ľudí žijúcich v okolí. „A umiestniť kŕmidlo na také miesto, kde rušný vtáčí život nebude prekážať ostatným obyvateľom sídliska. Je to dôležité aj z hľadiska bezpečnosti vtákov, aby sme sa vyvarovali prípadnému prenasledovaniu, plašeniu či dokonca likvidácii. Nie je zriedkavé strieľanie vtákov v obývanom prostredí aj napriek ich legislatívnej ochrane,“ vysvetľuje Gúgh. Kŕmidlo si môžete umiestniť na balkóne, pripevniť na okno, či zábradlie balkónu. „Treba totiž počítať s tým, že návštevníci kŕmidla spravia v okolí aj neporiadok.

Sýkorky po vylúsknutí jadra slnečnicového semienka šupky rozhodia po okolí. Tiež sa môže objaviť trus. Preto je vhodnejšie kŕmidlo lokalizovať na miesto, kde tieto drobné sprievodné javy nebudú nikoho dráždiť.“ Kŕmidlá by sme nemali umiestniť blízko frekventovaných ciest či do oblastí, kde je veľa túlavých mačiek. Aj tu treba myslieť na presklené plochy. „Vtáky číre sklo nerozoznajú ako prekážku. Tiež plochy, ktoré odzrkadľujú okolie a v odraze vidieť oblohu alebo strom, spôsobia kolízie a časté úhyny. Na takéto miesta kŕmidlá nevykladajme.“

Hniezda namiesto dutín

V našom prostredí je podľa slov Gúgha stále menej vzrastlých stromov, ktorých dutiny používajú vtáky na hniezdenie a výchovu mláďat. „Tam, kde nie je dostatok dutín, môžeme vtáctvu pomôcť vykladaním vhodných búdok.“ Ak máte svoju záhradku, vtáčí priatelia sa vám aj odvďačia. „Väčšina dutinových hniezdičov, ktoré obsadia vyložené búdky v záhradách, patria medzi hmyzožravé druhy. Najbežnejšie sú sýkorky veľké, sýkorky belasé, vrabce domové, vrabce poľné, škorce obyčajné.

Všetky tieto druhy kŕmia svoje mláďatá hmyzom a ich larvami, húsenicami a pod. Sú teda užitočnými pomocníkmi v záhradách. Pre ďalšie hmyzožravé spevavce môžeme vyložiť aj takzvané polo búdky, v ktorých zahniezdia napríklad žltochvosty domové, trasochvosty biele, či mucháre sivé. Špeciálnymi hniezdami môžeme prilákať k hniezdeniu aj lastovičky alebo belorítky, ktoré nám v našom okolí budú chytať komáre či muchy.“

Prikrmovanie nie je vhodné vždy

Vtáky by sme mali prikrmovať výlučne len počas nepriaznivého obdobia, a teda v zimných mesiacoch. Skončiť treba vždy po príchode jari. „Často sa stáva, že ľudia ich prikrmujú aj počas teplejších mesiacov. Niektorí aj celý rok. V takých prípadoch sa môže rozšíriť na kŕmidle vtáčia trichomoniáza, ktorá je obzvlášť nebezpečná pre stehlíky, pinky, hrdličky a holuby. Ak spozorujeme apatické vtáky alebo úhyny, prestaňme prikrmovať. Preventívne z času na čas vydezinfikujme kŕmidlo prípravkom s obsahom chlóru, čím zamedzíme šíreniu nákazy. Vtáčia trichomoniáza však pre ľudí nie je nebezpečná,“ dodáva ornitológ.

Vysádzať stromy

Ak chceme vtákom pomáhať celoročne, vhodné je vysádzať stromy a kríky, ktoré rodia plodiny a sú prirodzeným zdrojom potravy pre vtáky po celý rok. V meste Poprad si svoj domov našli vtáky, ktoré sú pre mestské prostredie typické. Mnohé sme spomenuli vyššie a prirátať k nim môžeme aj hrdličky záhradné, holuby hrivnáky, kavky tmavé, drozdy čierne, drozdy čvíkoty, havrany poľné, stehlíky obyčajné či zelienky obyčajné. Význam vtákov pre človeka je nezanedbateľný. Tieto živočíchy sa živia škodcami, šíria semená stromov a čistia prírodu. Prítomnosť vtáctva v krajine je ukazovateľom zdravšieho prostredia.

© Jana Pisarčíková