Výstava spod Tatier zaujala českých susedov

Tatranská galéria už roky spolupracuje s českými kolegami. Vďaka tomu sa do Popradu podarilo dostať viacero zaujímavých výstav ako Ruská maľba, či výstava Francisca Goyu, ktorá je európskou raritou. Počas letných mesiacov svoj domov v krásnom zámku v Hradci nad Moravicí našla výstava fotografií riaditeľky Tatranskej galérie Anny Ondrušekovej s názvom Synestézia miesta a miest.

Pred dvomi rokmi ste spomínanú výstavu fotografií mohli vidieť aj priamo v Tatranskej galérii. Jej kurátorom bol vedúci kabinetu architektúry z Česka, pán Tadeáš Goryczka. Výstava mala dobré ohlasy aj z radov odborníkov. Počas tohto leta si ju mohli pozrieť návštevníci v Česku. Presnejšie v zámku v Hradci nad Moravicí. „Mňa obzvlášť potešilo, že mi ponúkli priestor tohto nádherného zámku, ktorý je tretí najväčší a najrozsiahlejší v Česku. Je to pre mňa veľká česť, že tam môžem vystavovať. Výstava trvá počas celej letnej sezóny. Ako som sa dozvedela, tento zámok navštívi počas sezóny 35-tisíc ľudí. Som rada a verím, že sa výstava návštevníkom páčila,“ hovorí Anna Ondrušeková.

Maliar do obrazov, fotograf do fotiek, hudobník do tónov …

Výstava bola nainštalovaná v čistých, bielych priestoroch. Zámok je bývalým sídlom pruských kráľov. „Chodili sa tam rekreovať významné umelecké osobnosti ako hudobní skladatelia, spisovatelia, Ludwig van Beethoven bol ubytovaný priamo v týchto výstavných priestoroch,“ opisuje. Názov výstavy – Synestézia miesta a miest – vysvetlila riaditeľka galérie takto: „Jednotlivé fotografie sú stále spojené s konkrétnym miestom a konkrétnym zážitkom, ktorý mám z určitej situácie.

Synestézia je pojem, ktorý odzrkadľuje, že existujú ľudia, ktorí majú schopnosť vybavovať si a premieňať určité zmyslové pocity na umelecké zážitky. V jednoduchej forme sa to dá vysvetliť tak, že pocítite vôňu kávy alebo kvetu, oslepí vás slnko, počujete krásnu hudbu, a tak sa vám vybaví zážitok, či spomienka nielen v mysli, ale musí to byť aj vizuálny zážitok. Je to prepojenie zmyslov a zážitkov, ktoré umelec vie pretransformovať. Maliar do obrazov, fotograf do fotiek, skladateľ do hudobných tónov. Je to zaujímavý aj umelecky prepojený proces, hovoríme tomu aj farebný sluch, alebo vizualizácia počutého“ dodáva.

Pocity a vnemy

Fotografie teda odzrkadľujú pocity a vnemy. „Sú rozmerné a špeciálnou technológiou pritavené k plexisklu. Pôsobia viac ako obrazy než fotografie. Vznikli za obdobie asi 20 rokov z rôznych miest ako Lisabon, Benátky, Berlín, Varšava, New York.“ Ako na záver riaditeľka galérie povedala, spolupráca medzi kultúrnymi inštitúciami je základom všetkého. „Nebyť takýchto kontaktov, nemali by sme ani my možnosť vystavovať u nás zaujímavých autorov. Slovensko je malé, nemá toľko osobností, dnes ľudia cestujú aj svet sa zmenšuje a chceme poznávať čoraz viac. Vďaka vzájomnej spolupráci so zahraničím má Tatranská galéria dobré postavenie nielen v rámci Slovenska, ale aj za hranicami.“

© Jana Pisarčíková

Foto: Archív Galéria