Pavol Budaj: Aj Poprad by mohol byť „slovenským Rímom“

Cestovný ruch dnes čelí problémom, s ktorými ešte v novodobej histórii nebojoval. Patrí k odvetviam s vysokou pridanou hodnotou, lebo služby v cestovnom ruchu obsahujú spravidla vysoký podiel živej práce. Aj o tom, v čom je Poprad jedinečný pre Mesačník Poprad porozprával autor projektu História, hodnoty, ľudia a sakrálne stavby – dimenzia a potenciál zvyšovania výkonnosti a rozvoja mesta Poprad, Pavol Budaj.

Ste autorom a hlavným riešiteľom vyššie spomenutého projektu. Čo Vás priviedlo na túto myšlienku?

„V rokoch 2002 a 2003 som ešte ako kvestor Katolíckej univerzity v Ružomberku spolu s pánom dekanom Dr. Opartym a za ústretového prístupu vedenia mesta vypracoval ucelený koncept detašovaného pracoviska KU v Poprade. Cieľom projektu bolo „priložiť kamienok do mozaiky“ rozvoja mesta a regiónu prostredníctvom vzdelanosti (alebo s istou dávkou nadsadenia povedané „múdrosti“) postavenej na tradičných hodnotových pilieroch, blízkych tomuto mestu a regiónu.

V ére prebiehajúcej globalizácie totiž badáme, že popri jej nesporných prínosoch, napr. v podobe spoznávania iných kultúr, alebo preberania technologických know-how, dochádza k snahám o vytváranie akejsi uniformity, bezbrehému preberaniu „vzorčekov“ zo zahraničia a zanedbávaniu vlastnej jedinečnosti a odlišnosti. Projekt, na ktorý sa pýtate, chce byť konkrétnym príspevkom KU do rozvojového programu mesta, jej obyvateľov a návštevníkov. Vychádza z úvahy veľkého slovenského filozofa prof. Hanusa, že „…tradícia sa nedá ničím nahradiť … mocným činiteľom tradície je výchova … nositeľom tradície je duch“. Povedané moderným slovníkom: Globalizácia môže slúžiť ako koncepcia, ale lokalizácia, „ušitie systému na mieru“, nech je realizáciou rozvoja.“

Predstavte konkrétnejšie Váš projekt, jeho cieľ a potenciálne prínosy pre mesto a jeho obyvateľov.

„Všetky významné ekonomiky sveta majú svoj rozvoj založený na bohatosti využívania svojho interného potenciálu, najmä znalosti svojich ľudí. Náš projekt ukazuje cestu rozvoja mesta a okolitého regiónu prostredníctvom cestovného ruchu, čo samo o sebe nie je myšlienka nijak nová ani prevratná, lebo Poprad bol vždy pokladaný za akúsi bránu do Vysokých Tatier. V našom projekte sú však dva nové prvky. Poprad nie je prezentovaný ako „brána“, ale ako cieľové miesto cestovného ruchu a po druhé atraktivitu ponuky v rámci cestovného ruchu, možnosť „zažiť Poprad“, predstavuje v našom projekte kultúrno-historické dedičstvo v podobe vzácnych sakrálnych pamiatok, ktoré sú jedinečným národným fenoménom kresťanského hmotného kultúrneho dedičstva.

Tieto kultúrne a duchovné skvosty sú výrazom umeleckého vkusu, prejavom znalosti, obetavosti a húževnatosti ľudí počas mnohých storočí, ktorí tieto hodnoty vytvorili a vytvárajú dodnes. Obsahujú celé spektrum ideových a sociálnych odkazov, sú dôkazom toho, že náš región patrí medzi staré historické regióny Európy. Kvantita aj kvalita sakrálnych pamiatok v meste vytvára jedinečné predpoklady pre rozvoj náboženského cestovného ruchu, ktorý plní významnú funkciu ako prostriedok zvyšovania spoločenskej a kultúrnej úrovne človeka, posilňovania jeho identity.

Cestovného ruchu s náboženským účelom sa v rokoch pred pandémiou zúčastňovalo ročne približne 300 miliónov osôb, celosvetovo generoval obrat asi 18 miliárd USD (2 % na celosvetových príjmoch z cestovného ruchu). Prínosom z realizácie našich návrhov môže byť posilňovanie identity mesta, identity občanov mesta, pozitívny dopad na príjmy z cestovného ruchu, vytváranie nových pracovných príležitostí, prínosy pre osobnostný rozvoj obyvateľov, pozitívny dopad na skrášľovanie a revitalizáciu mesta a jeho kultúrno-historického dedičstva.“

V čom vidíte jedinečnosť a odlišnosť Popradu pri budovaní svojho rozvoja prostredníctvom cestovného ruchu a špeciálne náboženského cestovného ruchu?

„Cestovný ruch patrí k odvetviam s vysokou pridanou hodnotou, lebo služby v cestovnom ruchu obsahujú spravidla vysoký podiel živej práce. Dopady, hrozby ale aj príležitosti v tomto kontexte iste pozorne vnímame aj v tomto zložitom období, aké väčšina z nás ešte nezažila. Azda sa aj viac zaoberáme osobnými a celospoločenskými hodnotami, tak ako to bolo aj ambíciou riešiteľov projektu. A v čom je Poprad jedinečný? V jeho blízkom okolí je Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Národný park Slovenský raj, krásne pohorie Kozích chrbtov, kúpele.

Jedinečný je ale aj jeho intravilán. „Veľký Poprad“ vznikol ako „pentopolitana“, ktorej jednotlivé mestečká sa začali formovať v 12. a 13. storočí ako samostatné subjekty a každý z nich priniesol do tohto „päťmestia“ aj veľké sakrálne pamiatky v podobe kostolov a malé sakrálne pamiatky v podobe krížov, kaplniek, krížových ciest a mariánskych stĺpov so sochou Immaculaty – Nepoškvrnenej Panny Márie, postavených z vďačnosti za ochranu pred epidémiou moru.

Takto sa stalo, že dnes je na území mesta osem rímskokatolíckych kostolov, po jednom kostole pre gréckokatolíckych a pravoslávnych veriacich a päť evanjelických kostolov a. v. Pätnásť vysvätených veľkých sakrálnych pamiatok je zhmotnením veľkej duchovnej a kultúrnej sily akú nemá žiadne z väčších slovenských miest a tak s istou dávkou patriotizmu a nadľahčenia možno povedať, že „slovenským Rímom“ nie je Trnava, ale Poprad.“

Čo je potrebné urobiť, aby sa cestovný ruch a špeciálne náboženský cestovný ruch stal výraznejším hegemónom rozvoja mesta a blízkeho okolia?

„Cestovný ruch má multiplikačný efekt. Vytvára podmienky pre príbuzné odvetvia alebo priamo nadväzné na cestovný ruch, ktoré poskytujú účastníkom cestovného ruchu dopravné, ubytovacie, stravovacie, kultúrno-spoločenské, športovo-relaxačné, sprostredkovateľské, zmenárenské a iné služby. Výsledný pozitívny efekt sa dostaví len dosiahnutím synergie z týchto všetkých menovaných prvkov. Úspech pri zabezpečovaní služieb v cestovnom ruchu je teda výsledkom „reťazenia“ množstva faktorov a vplyvov, ktoré začína ohnivkom „kvalita“.

Výsledky skúmania kvality rôznych faktorov (ľudia, marketingová komunikácia v celom spektre prevedení), spolu s návrhmi na zlepšenie sme prezentovali v monografii „Sakrálne stavby a manažment cestovného ruchu v meste Poprad“. Baťovské „fabrika bez ľudí je len železo a betón“ platí azda dvojnásobne aj na podnikanie cestovnom ruchu. Ľudia, ich preferované hodnoty, znalosti, entuziazmus, pozitívne myslenie, ich presvedčenie žiť v každom období zmysluplne a zodpovedne sú najdôležitejším pilierom rozvoja.

Ľudia v rodine, škole, na pracovisku vo verejnej správe, samospráve, v podnikateľských subjektoch, farnostiach sú obrovským zdrojom energie a rozhodujúcou podporou vo vízii „pomáhať dobru a rásť v dobre“. Náš projekt je dielom pracovníkov KU z pracovísk v Poprade a Spišskej Kapitule, teda dielom ľudí, ktorých „myseľ aj srdce“ je v tomto meste a v tomto regióne. A to je zároveň námet a výzva pre všetkých kompetentných, ktorí sa stotožnia s možnosťou využitia silnej stránky Popradu pre dobro jeho obyvateľov aj návštevníkov. Som presvedčený, že dobrým realizovaním záverov a odporúčaní projektu vykonajú správnu prácu. Ak ju vykonajú ešte aj správnym spôsobom, tak to bude manažérsky bonus navyše,“ uzatvára Pavol Budaj.

© Jana Pisarčíková

Fotografie: Mesto Poprad