K životnému jubileu vydal Zbyňo Džadoň hudobné CD bez cédečka

K životnému jubileu vydal Zbyňo Džadoň hudobné CD bez cédečka

Medzi známe tváre popradskej kultúry patrí muzikant, spevák, textár, skladateľ, básnik, spisovateľ, herec a moderátor Zbyňo Džadoň. Nedávno vydal sólový album L/50/ a pri tej príležitosti prijal naše pozvanie na rozhovor.

Pamätáš si na svoj prvý hudobný úspech?

„Ako sedemnásťročný chalan som pôsobil v popradskej kapele Formát a v roku 1989 sme vyhrali celoslovenskú súťaž tzv. angažovanej tvorby, na základe čoho nás pozvali do televíznej relácie Pionierska lastovička. Natočili tam s nami štyri videoklipy a odvysielali ich v Slovenskej televízii. V čase končiaceho socializmu to bola veľká vec.“

Čo bolo neskôr?

„Najprv vojenčina, kde som účinkoval vo vynikajúcej kapele s dvoma budúcimi členmi skupiny Elán Jurajom Kuchárekom a Ľubom Horňákom. Po príchode späť do Popradu som začal spievať v skupine Tatranka a neskôr som sa dostal do kapely Collegium SDS.“

Spomínaš si aj na nejaké úspechy či dosiahnuté méty?

„V roku 1995 sme vyhrali RockFM FEST a toto celoštátne, vtedy jediné a o to obľúbenejšie hudobné rádio začalo rotovať v éteri naše skladby. To nám veľmi pomohlo aj pri vydaní nášho prvého albumu, ktorý sme mohli nahrávať v roku 1996 vo vtedajšom najmodernejšom štúdiu na Slovensku – bratislavskom Opuse. Druhý album skupiny Collegium SDS vydaný v roku 1998 bol obohatený geniálnymi textami Joža Urbana.“

Niekoľko rokov si nielen pôsobil, ale aj žil v Bratislave. Prihováral si sa nám ako moderátor v rádiách Viva, Anténa rock či Vlna, ale dostal si sa aj na dosky, ktoré znamenajú svet. Ako sa Ti to podarilo ?

„Uspel som v konkurze na Novej scéne a zahral som si jednu z hlavných postáv – Joába v muzikáli Kráľ Dávid. Ocitol som sa na jednom javisku s takými hviezdami, akými boli Katka Hasprová, Csongor Kassai, Dodo Dubán či Stano Král. Do divadla GUNAGU ma ponúkla ich kostymérka, popri tom členka bubeníckej skupiny Jamadan, kde sme účinkovali spolu. Viliamovi Klimáčkovi som sa celkom pozdával a tak som zhudobnil pripravené texty a spieval ich v hre „Socík, sladký socík.“ V inscenácii „Vodka a chróm“ som naplno využil možnosť napísať a uviesť vlastné texty spolu s hudbou. V oboch hrách som sa predviedol aj ako herec.“

Napriek umeleckým lákadlám hlavného mesta si sa predsa len vrátil späť do Popradu. Prečo?

„Žije tu moja partnerka a tá stojí za to, aby som bol s ňou. Poprad je moje rodné mesto, cítim sa tu dobre, vyhovuje mi. Som tu doma, je mi tu fajn, poznám veľa ľudí. Jednoducho tu patrím.“

Mnohých si prekvapil hudobnou tvorbou pre deti. Ako vznikla táto myšlienka ?

„Stojí za tým popradské Materské centrum Bambino. Chcelo robiť detský muzikál a požiadalo ma o spoluprácu. Vďaka tomu vznikli albumy s pesničkami pre deti Kozliatka, Ema a Farby.“

Predstavíš nám ešte Tvoju literárnu tvorbu?

„V roku 1995 som vydal básnickú zbierku „Výbľaby.“ Bola to zmes voľných veršov mladého chalana intenzívne prežívajúceho každodenný život. K napísaniu knižky pre deti „Lara a nebo“ ma inšpirovala moja malá neter. Toto dielo bolo zaradené Medzinárodným domom umenia pre deti Bibiana medzi najlepšie detské knihy jesene 2017. Určite aj vďaka skvelým ilustráciám Popradčanky Jany Kalixovej.“

Čo Ťa viedlo k vydaniu Tvojho prvého sólového albumu?

„Bolo to moje okrúhle životné jubileum, preto aj ten názov L/50/.“

Ako by si charakterizoval toto dielo?

„Nájdeme tam zmes rôznych mojich skladieb. Starších, spred dvadsiatich rokov, ale aj úplne najnovších. Dominujú skôr pokojnejšie piesne s jednou jedinou „vypaľovačkou.“ Cca 80 % nástrojov som si nahral sám. Žánrovo to inklinuje najviac k pop-folku.“

Album prekvapí svojím vzhľadom. Môžeš nám ho opísať?

„Vymyslel som si netradičný booklet, v ktorom nenájdete ani fotky, ani tlačené písmo. Všetky texty a informácie som napísal vlastnou rukou.“

Čím je ešte tento album zvláštny?

„Hlavne v tom, že kto čaká klasický CD nosič, tak ho jednoducho nenájde. Na konci albumu je QR kód, ktorý si odfotíte do mobilu, a tak sa dostanete na stránku, kde si tie piesne môžete vypočuť, prípadne aj stiahnuť do mobilného telefónu alebo iného MP3 prehrávača.“

Čo Ťa viedlo k takejto novinke?

„Hlavne dva dôvody. Prvým je môj ekologický prístup ku každodennému životu. CD nosič ako materiál je pre prírodu a naše životné prostredie nevhodný a do budúcna určite neželaný materiál. Na druhej strane, reagoval som aj na to, že v dnešnej dobe sa muzika predovšetkým sťahuje a CD prehrávače vychádzajú z módy.“

Ako sa Popradčania môžu k albumu L/50/ dostať?

„Keďže toto dielko vyšlo v limitovanej sérii, nie je k dispozícii vo voľnom predaji. Ale každý, kto oňho prejaví záujem, tak sa k nemu určite dostane. Stačí ma osloviť.“

Je pravda, že na výrobu albumu Ti prispela aj široká verejnosť?

„Áno. Obrátil som sa na spoločnosť, ktorá to celé manažovala na internete, kde verejná zbiera prebiehala. Každý darca si vlastne ten album svojím príspevkom mohol zakúpiť ako keby vopred. Samozrejme, v ľubovoľnej sume. Ďakujem všetkým darcom. Veľmi veľa ľudí ma prekvapilo tým, že nechceli za ten príspevok odo mňa vôbec nič. Do správy uviedli, že im stačí dobrý pocit.“

Ján Bendík