Kniha o Spišskej Sobote má svoje pokračovanie

Spolu napísali päť publikácií. Ján Matej a Michal Lipták. Prednedávnom svetlo sveta uzrel druhý diel knihy o Spišskej Sobote. Na popradskú mestskú časť sa autori pozreli tentokrát z historického hľadiska. Ján Matej sa, žiaľ, uvedenia knihy do života už nedožil.  

Kým prvý diel knihy o Spišskej Sobote je venovaný náboženským dejinám, druhý sa zameriava na všeobecné dejiny tohto kedysi samostatného mestečka. Oba diely plnofarebnej knihy sú údajne najrozsiahlejšou publikáciou venovanou tejto mestskej časti Popradu. Kniha má 400 strán, obsahuje množstvo fotografií, nechýbajú poznámky a odkazy na zdroje a použitú literatúru.  

Ako mucha na lep  

Obaja autori sú so Spišskou Sobotou úzko spätí. Ján Matej je rodákom zo Spišskej Soboty. Táto mestská časť bola pre neho celý život srdcovou záležitosťou. Michal Lipták v Sobote pôsobil ako správca farnosti 16 rokov. „Prvý podnet na to, aby sme pripravili knihu, prišiel práve od Jána Mateja. Keď objavil v akýchkoľvek prameňoch čo i len zmienku o Spišskej Sobote, išiel si za tým ako mucha na lep. Hneď fotografoval, informoval sa, hľadal súvislosti, a tak sa to vrstvilo, až to dostalo finálnu podobu,“ povedal Michal Lipták. 

Ján Matej si, žiaľ, stránky vytlačenej knihy už neprelistuje. Rozlúčil sa s nami krátko pred jej finalizáciou. Žezlo po ňom prezvala jeho neter Lucia Gallovičová. „Ujo zomrel dva dni pred uzavretím posledných úprav v knihe. Vedela som, že mu všetko ostalo v počítači. Často som ho navštevovala, dokonca sme pri tom aj spolu sedeli. Brala som to ako moju povinnosť dokončiť to, odovzdať do tlačiarne, vydať a priniesť na svetlo sveta,“ vysvetlila. „Je veľká škoda, že už medzi nami nie je,“ dodal Lipták.  

Arizácia židovských majetkov 

Na svoje si pri čítaní knihy prídu aj tí, ktorí históriu Spišskej Soboty poznajú. V publikácii totiž podľa slov autora môžete nájsť aj viacero prekvapivých momentov. Jedna z kapitol je napríklad venovaná domom na námestí, kde sú popísaní ich pôvodní i súčasní vlastníci. Nechýbajú dokonca ani informácie o arizácii židovských majetkov počas 2. svetovej vojny. „Židia mali v Spišskej Sobote svoje miesto. Držali si tu uzavretú komunitu. Boli výborní trhovníci, obchodníci i krčmári. Našli svoje uplatnenie a ich služby všetci využívali. Keď prišla 2. sv. vojna a bol schválený neľudský zákon – Židovský kódex, obrali ich o všetko. Nielen o majetky, ale aj o všetky práva. Nesmeli bývať na hlavnej ulici, vlastniť rádio, bicykel, auto, večer nesmeli vyjsť na ulicu,“ opísal autor.  

Poľský záloh 

Kuriozitou je podľa neho aj pohľad na poľský záloh. „Všetci tvrdia, že bol nešťastím pre 16 miest. Skutočnosť ale nie je až taká jednoznačná. Je pravdou, že starostovia na hrade v Ľubovni viedli prepychový život, zvyšovali dane tak, aby žili v hojnosti. Ale poľskí králi dávali mestečkám nové výsady, pričom staré nerušili. Najlepšie to bolo vidieť v kostole. Vzácne veci vznikli práve počas poľského zálohu. Keď skončil poľský záloh, skončili aj obchody,“ vysvetlil. Autori pôvodne plánovali vydať iba jednu monografiu. Keď ale zistili, aké množstvo materiálu sa im podarilo zozbierať, plány zmenili. „Pán Matej informácie zbieral dlhé roky. Keď narastali, povedali sme si, že ich jednoducho musíme rozdeliť na dve časti,“ uzavrel Lipták.  Kniha vyšla v náklade 300 kusov. 

© Jana Pisarčíková