Talentovaná basketbalistka Ema Rodáková sa s Popradom nelúči navždy

Talentovaná basketbalistka Ema Rodáková sa s Popradom nelúči navždy

Ema Rodáková je 19-ročná popradská basketbalistka, ktorá má v tak mladom veku za sebou už pomerne bohatú hráčsku kariéru. V Basketbalovej akadémii mládeže Poprad bola oporou každého tímu a rýchlo sa zaradila medzi líderky aj v družstve žien. Je dlhoročnou reprezentantkou Slovenska a toto leto vyšperkovala veľkým úspechom. S Popradom sa však nateraz musí rozlúčiť. V rozhovore prezradila viac.

Aké boli tvoje prvé basketbalové kroky a prečo si sa rozhodla práve pre tento šport?

„Začínala som s gymnastikou, čo je individuálny šport. Po pár rokoch som to zmenila na kolektívny. Moja mamka hrávala basketbal dlhé roky. Určite je to vďaka nej. Samozrejme som rada, že ma to stále drží.“

Veru, vydržať pri akomkoľvek športe, to chce veľa obety a trpezlivosti. Mala si niekedy obdobie, kedy by si to najradšej všetko zabalila, alebo ťa basketbal jednoducho napĺňal natoľko, že sa ti krízy vyhýbali?

„Myslím si, že každý športovec má aspoň raz takéto ťažké obdobie, kedy by najradšej skončil. Ja som také raz mala po zlomenine nosa. Ale našťastie ma táto myšlienka rýchlo prešla.“

Vychovala ťa Basketbalová akadémia mládeže Poprad. Aké sú tvoje najkrajšie zážitky v tomto klube a ktoré úspechy si najviac ceníš?

„Poprad je skvelý. Mala som super podmienky, super spoluhráčky, ktoré sa za tie roky prestriedali, super vedenie a trénerov. Vždy som tam bola spokojná. Naozaj im veľmi ďakujem. Zážitkov je neskutočne veľa. Ale spomeniem veľmi zábavné cesty na zápasy autobusom s našimi obľúbenými šoférmi. Na to vždy spomínam s úsmevom na tvári. Z úspechov môžem spomenúť ten najčerstvejší – tohtoročné 3. miesto s kategóriou U23 a tiež tohtoročnú výhru nad Šamorínom. Vyhraté turnaje z minulých rokov tiež veľmi tešia. Je toho dosť. Aj zážitkov, aj úspechov.“

Bola si vždy oporou každej kategórie a rýchlo si sa posúvala vyššie. Aj do A-tímu BAM Poprad si sa prepracovala vo veľmi mladom veku. Ako to vnímaš?

„Pamätám si to, ako mi oznámili, že sem-tam budem chodiť na extraligové tréningy a následne aj na zápasy. Bola som veľmi šťastná a tešila som sa z toho. Aj keď na začiatku som mala veľký rešpekt a bála som sa.“

V posledných rokoch si sa dokonca zaradila v mladom kolektíve žien medzi líderky. Sedela ti takáto pozícia?

„Ale áno. Je to veľká zodpovednosť, keď sa spoluhráčky a tréneri na vás v niektorých veciach spoliehajú. Ja som sa snažila, aby som všetko urobila podľa pokynov.“

Si tiež dlhoročnou reprezentantkou Slovenska. Čo všetko máš už za sebou?

„Prvýkrát som reprezentačný dres obliekla v kategórii U15 na turnaji v Maďarsku. Potom to pokračovalo s U16 a starším ročníkom U18, keďže na môj ročník U18 som nemohla nastúpiť z dôvodu zranenia. Minuloročná reprezentácia sa zrušila pre covid, ale bola som súčasťou aj tohtoročnej U20. Za všetky reprezentačné skúsenosti som veľmi vďačná a aj keď ani jedna z nich nebola jednoduchá, užila som si ich.“

Ktoré reprezentačné úspechy si najviac ceníš?

„Najväčší úspech bol jednoznačne toto leto – zlato s U20-kou na turnaji v Skopje. Ale už len to, že som počas tých rokov bola vôbec nominovaná je veľkým úspechom.“

Zo spomínaného zlatého turnaja WOMEN’S EUROPEAN CHALLENGER si sa vrátila len nedávno. Stala si sa tam najužitočnejšou hráčkou a dostala si sa do TOP 10 hráčok celého challengera. Aké sú to pocity?

„Je to úžasný pocit vyhrať takúto cenu. Ani nie tú individuálnu, ale tú tímovú. Podarilo sa nám s tímom vyhrať turnaj a to bolo to najkrajšie. Samozrejme, že aj za individuálnu cenu som veľmi rada a za  každú jednu milú gratuláciu som bola vďačná. Bola však len čerešničkou na torte. Určite nikdy nezabudnem na celú prípravu, samotný turnaj i zážitky.“

Sezóna bola pre teba veľmi náročná a hlavne dlhá. Na oddych ti veľa času asi neostalo. Ako si teda trávila tých pár dní voľna pred prípravou na novú sezónu?

„Milujem leňošenie, ale nie na dlhý čas. Na leto som si neplánovala nič výnimočné. Pred televízorom som sa však určite neváľala. Leto som si chcela užiť čo najviac. Rada trávim čas s rodinou, kamarátkami a s priateľom. Chodím na rôzne výlety a zažívam nové veci.“

Skončila si strednú školu a chystáš sa na vysokú. Darí sa ti skĺbiť štúdium s basketbalom?

„Počas strednej školy som si vedela zorganizovať čas a fungovať bez problémov. Dúfam, že tak to bude aj počas vysokej školy. Sama som veľmi zvedavá, čo nové mi prinesie nasledujúci rok.“

Aké sú teda tvoje najbližšie plány?

„Mojím najbližším snom je ukončiť úspešne vysokú školu. Idem študovať na farmaceutickú fakultu do Košíc, kde by som rada spojila štúdium aj s basketbalom. Dúfam, že všetko vyjde ako má a zvládnem to.“

Po mnohých rokoch však odchádzaš z klubu, ktorý ťa vychoval. Aká bola rozlúčka a aké sú tvoje pocity?

„Určite som smutná a všetci mi budú chýbať, ale v kútiku duše viem, že to nie je rozlúčka navždy. S babami som stále v kontakte a na zápasoch v Poprade sa určite vždy zastavím za trénermi a vedením.“

Čo očakávaš od nového basketbalového pôsobiska?

„Už od 16 rokov som každoročne hrávala EGBL (európsku ligu) za Košice. Skoro všetky dievčatá aj trénerov poznám, takže si myslím, že nič nebude problém a užijem si to.“

Veríš, že ti táto zmena otvorí nové možnosti a posunie ťa v kariére ďalej?

„Moja priorita je škola. Určite by mi to otvorilo veľa možností, ale zatiaľ sa tomu nechcem venovať na profesionálnej úrovni.“

Fanúšikov popradského basketbalu by určite zaujímalo, či ťa v drese BAM Poprad ešte uvidia. Čo ty na to?

„Ako som už povedala, myslím si, že to nebola úplná rozlúčka a opäť raz oblečiem popradský dres.“

© Marek Vaščura

FOTO: archív E. R.