Popradčanka sa zamilovala do viazania uzlíkov

Keď začne splietať uzlíky, ani nevie, ako jej beží čas. Pred štyrmi rokmi si srdce Popradčanky Moniky Vojtekovej Lippartovej ukradla technika Macramé – viazanie nití a šnúrok s aplikovaním rôznych geometrických vzorov za pomoci uzlov. Všetko sa učila sama. Dnes dokáže vyrobiť až 3500 uzlovú záclonu.

Všetko sa to začalo úplne netradične. Spinningom v mestskej časti Veľká. Tam si Monika Vojteková Lippartová všimla náramky vyrobené technikou Macramé. „Predtým som túto techniku vôbec nepoznala. Som dosť technický typ a ak sa na niečo pozriem, hneď mám predstavu, ako to vyrobiť. Keď som začala prehľadávať internet, prišla som na to, že ide o techniku Macramé. Bola som prekvapená, keď som zistila, že v 70. až 80. rokoch sa táto technika učila aj v rámci pracovného vyučovania,“ hovorí.

Špagát a vlastné ruky

Pri Macramé na výrobu používate len špagát a vlastné ruky. „Nie je to ako pri štrikovaní či háčkovaní. Nepotrebujete k tomu žiadny nástroj. Všetko funguje len na ručnom viazaní jednotlivých vzorov. Na začiatku som pracovala štýlom pokus-omyl. Variabilita viazania je veľmi veľká. Je tam nespočetne veľa možností ako to nakombinovať. Dá sa vytvoriť všetko od kolesa, obdlžníka cez rôzne variácie,“ vysvetľuje.

Od maličkých po nadrozmerné

Monika sa Macramé venuje od roku 2017. Začínala s bižutériou, presnejšie s náramkami. „Ako náhle dostanete techniku do rúk, tak začnete skúšať vyrobiť všetko možné. Boli to pre mňa už malé veci a tak som začala robiť stále väčšie až nadrozmerné veci. Dnes je to tak, že jediné, čo ma obmedzuje, je priestor,“ priznáva. Monika totiž niekedy pracuje aj s desať metrovými špagátmi. „Doma mám urobené dva háky. Buď ich mám zavesené na dverách alebo na rampe na zdvihy,“ dodáva.

3 000 až 3 500 uzlov

Čím je materiál tenší, tým je potrebné urobiť viac uzlov. „Robí sa od milimetrových nití až po 8 milimetrové špagáty. Čím je menší priemer nití, tým dlhšie to trvá. Na jednom náhrdelníku je aj 600 až 700 uzlov. Na väčších veciach uzly ale krajšie vyniknú,“ vysvetľuje. Ako dodáva, Macramé je návykové a časovo náročné. „Napríklad pri výrobe viazaných záclon musím spraviť okolo 3 000 až 3 500 uzlov. Šírku to má 90 centimetrov. Tam to už nie je o hodinách a o dňoch, ale o týždňoch práce. Jediná nevýhoda je to, že Slováci ručnú prácu stále nevedia doceniť. Paradoxne najviac priaznivcov mám z Brazílie a Portugalska,“ dodáva.

Únik z reality

Macramé podľa slov Moniky dáva človeku široké spektrum možností. „Je to doslova nevyčerpateľná studňa. Aj keď sú veci, ktoré sa dajú urobiť jednoducho, ja ich veľmi rada doťahujem do detailov. Je to pre mňa ten najväčší relax. Dokážem sa s tým hrať aj 15 hodín. Niekedy sa o tretej ráno spamätám a poviem si, že by som už mala skončiť. Pri Macramé sa človek úplne odosobní, prestane vnímať svet okolo seba, vyjde z reality,“ opisuje.

Neskopíruje ani samú seba

Monika touto technikou vyrába všetko možné. Od náramkov, náušníc, náhrdelníkov. Ako priznáva, takou jej srdcovkou sú vankúše. „Sú dekoračné, ak by na nich niekto spal, ráno by sa mohol zobudiť so vzorom odtlačeným na líci. Rada vyrábam aj nástenné dekorácie – od tých romantických až po vysoko moderné,“ dodáva. Jej najväčším snom je mať dielničku s väčšími rozmermi, aby mala kde bez obmedzení zapletať. Najviac ju vedia potešiť reakcie ľudí. Veci nikdy nerobí rovnaké. Podľa jej slov sa to vlastne ani nedá. „Ak niečo nerobíte podľa návodu, dávate do toho emóciu a to ako to cítite. Ak by ste robili jednu vec dnes a druhú s rovnakým motívom zajtra, určite nebudú vyzerať rovnako. Rovnaké veci je možné robiť naozaj iba podľa šablóny. Má to aj svoje výhody, pretože ani ja by som samú seba nedokázala skopírovať,“ uzavrela.

© Jana Pisarčíková

Zdroj fotografií: Monika Vojteková Lippartová