Veľký úspech Adriána Babiča

Veľký úspech Adriána Babiča

Skromný cyklista spod tatranských štítov. Asi týmito slovami by sa dal charakterizovať Popradčan Adrián Babič. Odmalička sa venoval rôznym športom. Basketbal, futbal, no jeho najväčšou športovou láskou sa nakoniec stala cyklistika. Adrián sa narodil s 86 percentnou stratou sluchu na obe uši. Vďaka načúvaciemu aparátu a množstvu logopedických cvičení dokáže počuť i rozprávať. Z Turecka sa z Majstrovstiev Európy nepočujúcich vrátil so štyrmi medailami.

Z Turecka priniesol zlato i striebro

Obsadil trikrát druhé miesto, dosiahol aj prvenstvo a domov priniesol zlatú medailu v disciplíne kritérium. Mladý Popradčan Adrián Babič sa k bicyklom prvýkrát dostal na sídlisku Nový Juh, kde trénoval Štefan Pčola so svojím tímom. „Môj otec mi poskladal trialový bicykel a na ňom som začal jazdiť v 8. rokoch. Cyklotrialu som sa venoval asi do 17 rokov. Vedel som, že v tomto smere sa už ale veľmi nemám kam posunúť, a tak som začal jazdiť na horskom bicykli,“ hovorí o svojich začiatkoch Adrián.

Chémia musí fungovať

Vyskúšal si pár cyklomaratónov a povedal si, že práve v tomto smere sa chce zlepšovať, trénovať a pretekať. „Spojil som sa s mojou bývalou učiteľkou zo strednej školy Lenkou Ilavskou Litvínovou a spolupracujeme spolu už siedmy rok,“ dodáva. Trénerka, ako hovorí, bola zo začiatku opatrná. „Adrián bol v triede, kde som učila a keď ma poprosil o pomoc, jednoducho sme to skúsili. Bola som opatrná, veď poznáte ten chlapčenský prístup. Musela som zistiť, či je to ono, či je to naozaj poctivé a zodpovedné. Môžem ale povedať, že už prvé týždne predpovedali, že spolupráca bude dobrá. Pri každej spolupráci je dôležité, aby preskočila iskra a aby bola istá chémia medzi dvomi ľuďmi a to sa nám darí. Som veľmi rada, že nám to takto funguje,“ hovorí trénerka.

Dedič majstrovstva

Adrián je akýmsi dedičom cyklistického majstrovstva. Jeho otec i strýko boli odchovancami veľmi úspešnej „Glajzovej cyklistickej školy“ v Poprade. V súčasnosti preteká aj medzi zdravými športovcami v slovenskom aj svetovom peletóne, je členom tímu Firefly, reprezentantom Slovenska aj medzi zdravými športovcami, majstrom a vicemajstrom Slovenska v časovke jednotlivcov v kategórii do 23 rokov, bronzový z Majstrovstiev Slovenska v časovke jednotlivcov v kategórii ELITE, juniorský majster Slovenska v zimnom triatlone, víťazom slovenského pohára v cestnej cyklistike v sezóne 2019, účastník majstrovstiev Európy a sveta.

„Bicyklovať čo najdlhšie, kým mi zdravie bude slúžiť.“

Aktuálne si dokopy 4 ocenenia doniesol z Turecka, z Majstrovstiev Európy nepočujúcich. Príprava na tohtoročnú sezónu bola aj pre neho zaujímavá. „Chodil som bežkovať, skialpovať i na túry do Vysokých Tatier. Do novembra som ešte leňošil, aj som pribral pár kíl, no pred sviatkami som sa spojil s výživovou poradkyňou, nastavili sme si plány a začal som poriadne trénovať. Schudol som niekoľko kíl. Stíhal som všetko popri škole, boli aj nejaké skúšky, ale tým, že som ich mohol robiť online, tak sa to dalo skĺbiť. Má to aj svoje výhody, že je korona,“ hovorí s úsmevom.

Rusi najväčšími rivalmi

Ako povedal, je rád, že sa majstrovstvá Európy vôbec uskutočnili. Získal trikrát druhé miesto a dosiahol prvenstvo. Domov priniesol aj zlatú medailu v disciplíne kritérium. Najväčšími súpermi pre neho sú a vždy aj boli Rusi. „Pri každých pretekoch nepočujúcich stojím na bedni ja a Rusi. Rusi majú dobrú prípravu, každý deň doslova makajú, majú profesionálne podmienky. Striedali si cyklistov na každú disciplínu, mali tam jedného obrovského cyklistu, ktorý bol stavaný na šprinty, nemal som na neho vo finále, a preto som v tejto disciplíne skončil druhý. Pri kritériu som ale získal veľa bodov, mal som dobrý deň a dobré nohy, tak to sa mi podarilo zlato. Bolo to aj o taktike. Rusi sa ma snažili nejako zbaviť, stále mi nastupovali, ale vždy som ich dobehol. Vedel som s nimi udržať tempo, nepustil som nikoho a dal som do toho všetko. Sám som bol prekvapený, ako som to zvládol. Som veľmi spokojný, že som takto odštartoval sezónu,“ vysvetľuje.

Štart mu dodáva adrenalín

Adrián, ako hovorí, sa považuje za univerzála. „Nie som veľmi vrchár. Nie som chudučký na kopce, ale nemám problém ísť časovku, špurtovať, mám nejaké základy, techniku, dokážem ísť v každej disciplíne naplno.“ Ako hovorí, vie byť lenivý a niekedy toho má už naozaj dosť, no vzdávanie sa nie je jeho typickou črtou. „Najväčšiu radosť mám, keď sa vrátim po poriadnom tréningu domov a poviem si, že super, môžem si oddýchnuť. Z bicyklovania mám stále radosť, vypnem takto hlavu a nemyslím na nič iné a vždy sa teším na preteky. Keď sa postavím na štart, hneď je vo mne adrenalín,“ dodáva.

Vydržať čo najdlhšie

V súčasnosti študuje na Fakulte športu Prešovskej univerzity odbor šport a zdravie. Aktuálne sa Adrián pripravuje na plánované preteky v Česku. „V júni máme aj majstrovstvá Slovenska a Česka v Bánovciach nad Bebravou, ktorých sa zúčastnia aj profíci ako Sagan, Štybar, Baška a ďalší. Ak dobre dopadnú majstrovstvá, môžem sa nominovať na majstrovstvá sveta podľa počtu miesteniek. Som aj náhradníkom na olympijské hry do Tokia, ale tam sú traja pretekári a 6-7 náhradníkov. Chcem sa tiež zamerať aj na november na majstrovstvá sveta nepočujúcich na horských bicykloch, ktoré budú tiež v Turecku. Verím, že sa to všetko uskutoční a že prinesiem ďalšie medaile.“ Ako na záver povedal, jeho sen je veľmi jednoduchý. „Bicyklovať čo najdlhšie, kým mi zdravie bude slúžiť.“

© Jana Pisarčíková

Fotografie: © Adrián Babič