Miriama Trembáčová: „Opera je o príbehoch, ktoré dojímajú.“

Spev tu s ňou bol už odkedy si pamätá. Jej mamka jej spievala uspávanky, učila ju ľudové piesne, ktoré sú jej srdcu veľmi blízke. Spievala vždy a všade a dnes Popradčanku Miriamu Trembáčovú môžeme vidieť aj v predstaveniach v Štátnej opere v Banskej Bystrici.

Miriama Trembáčová navštevovala Základnú školu s materskou školou na Dostojevského ulici. Strednú školu vyštudovala na konzervatóriu v Žiline a vysokú školu na Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením Mgr. art Alžbety Trgovej ArtD. Počas strednej školy študovala pol roka na Istituto di Vincenzo Bellini v Catanii na Sicílii. Ako priznáva, už ako malé dieťa rada doma robila koncerty s jej vymyslenými aj čerstvo naučenými piesňami. „Keď som bola staršia, rodičia ma dali do folklórneho súboru Letnička, kde som sa prvýkrát učila vystupovať aj pred obecenstvom. Neskôr sa k tomu pridal aj klavír pod vedením pani učiteľky Karhútovej a spev pod vedením pani Kočanovej. Práve tam som začala prvýkrát uvažovať, že by som spev chcela aj študovať,“ hovorí Miriama.

Do opery sa zamilovala

Ako priznáva, cesta k opere nebola ešte vtedy jednoznačná. „Ako každé mladé dievča, som mala rada populárne pesničky, v tom čase boli mojimi favoritmi IMT Smile, či Desmod takže o opere som nechcela ani počuť. Prihlásila som sa ale na prijímačky na Konzervatórium v Žiline v odbore operný spev a na moje vlastné prekvapenie ma zobrali,“ spomína si. Presne toto bol moment, ktorý Miriame zmenil život. „Dostala som sa k úžasnej profesorke MgA. Martine Polievkovej ArtD , vďaka ktorej som sa do opery zamilovala,“ dodáva.

Nie je to o vyspevovaní si po chodbách

Miriama Trembáčová to nemala ľahké. Nikto z jej rodiny predtým hudbu neštudoval. Nevedela si ani len predstaviť, o čom štúdium na konzervatóriu je. „Nevedela som, že je to škola na celý deň. Zatiaľ čo na iných školách sa treba hlavne učiť, v tejto bolo navyše potrebné aj cvičiť. A nešlo mi to. Prvý polrok som celý preplakala, pretože som si v 15 rokoch neuvedomovala, čo všetko to obsahuje.“ Ako dodáva, štúdium hudby nie je len o vyspevovaní si po chodbách, ako to môžeme vidieť v rôznych filmoch. „Je to o vstávaní o 6 ráno do školy, aby ste si pred vyučovaním mohli ešte pocvičiť a keď vyučovanie skončí, čo bolo niekedy aj o pol siedmej večer, bolo potrebné učiť sa dejiny, teóriu, ale aj angličtinu, či slovenčinu. Našťastie sa to potom obrátilo, zvykla som si a dnes na tie začiatky spomínam s úsmevom,“ hovorí.

„Opera, to sú príbehy, ktoré dojímajú sami o sebe k slzám a miešajú sa s nádhernými hlasmi, ktoré umocňuje silný orchester. A to všetko naraz v jednom okamihu, naživo a neopakovateľne.“

Aspoň raz za život

Prvou operou, ktorú Miriama Trembáčová videla, bola Pucciniho Bohéma v SND v Bratislave. Dodnes si pamätá ako ju to ohromilo. „Predtým som si myslela, tak ako mnohí dnes, že opera je iba o nejakom 5 hodinovom spievaní v cudzom jazyku a polovica ľudí pri tom zaspí, pretože nevedia o čom to prepánajána tá žena vlastne spieva. Opera je však viac. Príbehy, ktoré dojímajú sami o sebe k slzám a miešajú sa s nádhernými hlasmi, ktoré umocňuje silný orchester. A to všetko naraz v jednom okamihu, naživo a neopakovateľne. Len si to predstavte. Zbor, orchester aj sólisti, to je okolo 80 ľudí. Tí všetci si naraz v jednom okamihu idú vyspievať srdcia. Neuveriteľné! Je to veľmi silný zážitok a každému odporúčam to aspoň raz za život zažiť,“ opisuje.

Ruženka i Minnie Fay

Miriama Trembáčová sama o sebe hovorí, že je poriadnym vetroplachom. Vidieť ste ju mohli nielen v opere, ale aj v amatérskych súboroch, na hradoch, v kostoloch. „V Štátnej opere účinkujem v detskej hudobnej rozprávke Ružové kráľovstvo v réžii skvelého Petra Oravca, kde stvárňujem postavu Ruženky, ale aj v známom muzikáli Hello Dolly v réžii Dany Dinkovej, kde stvárňujem vtipnú postavu naivnej a čistej Minnie Fay. Spievam v ženskom vokálnom kvartete 4 L´amour, ktoré založila sólistka Štátnej opery v Banskej Bystrici Katarína Procházková. V ňom sa snažíme priblížiť operu širšej verejnosti, aj ľuďom, ktorí nemali možnosť sa s ňou bližšie zoznámiť. Náš repertoár je veľmi široký, ale zjednodušene povedané, by sme ho mohli označiť ako pop-operu. Verím, že jedného dňa budeme mať možnosť vystúpiť aj v mojom milovanom rodnom Poprade,“ hovorí. Aby toho nebolo málo, Miriama hráva aj na hradoch po Slovensku. Napríklad na Strečne alebo v Bojniciach – rozprávky. „Obzvlášť mi prirástlo k srdcu hranie na Kežmarskom hrade s experimentálnym divadlom z Ľubice Exteatro režijne pod vedením skvelého Marcela Hanáčka,“ dodáva.

Práca záľubou

Dnes je Miriama Trembáčová vďačná za to, že sa jej záľuba stala aj prácou. „Som vďačná za všetkých ľudí, ktorých som vďaka hudbe mohla spoznať. Za moju rodinu, že mi neustále držia palce, za úžasných priateľov a hudobníkov, s ktorými som sa mohla stretnúť, za mojich kolegov učiteľov, s ktorými je radosť učiť ďalšiu generáciu láske k hudbe, mojim pedagógom, ktorým nikdy nebudem vedieť dostatočne poďakovať a som vďačná aj za to, že môžem byť súčasťou takého úžasného kvarteta ako je  4 L’amour a vystupovať v úžasných šatách fenomenálnej módnej návrhárky Vierky Futákovej.“

Umenie teší dušu

V poslednej dobe sa celý svet akoby zastavil. Zatvorili sa aj divadelné scény a všetkým umelcom bolo odopriate robiť to, čím tešia iných, ale aj seba. Miriama Trembáčová verí, že sa to už konečne zmení. „Tento čas sme využili na plánovanie a prípravy. S naším kvartetom pripravujeme nový repertoár, ktorý verím, že si budete môcť vypočuť, ďalej pripravujeme rozprávku pre detičky a aj keď sú momentálne divadlá zatvorené, verím, že sa tam čoskoro opäť stretneme. Uvidíme, čo život prinesie. Umenie potešuje dušu a pevne dúfam a verím, že to budem môcť robiť aj naďalej,“ uzavrela.

© Jana Pisarčíková

Foto: Archív Miriama Trembáčová