Nina Krigovská: „Mladí ľudia musia v tradíciách nájsť samých seba“

Nina Krigovská: „Mladí ľudia musia v tradíciách nájsť samých seba“

Už keď sudičky stáli pri jej postieľke, do vienka jej darovali lásku k umeniu a kultúre. Vyrastala v učiteľskej rodine. V mladosti bola členkou folklórnej skupine Štrbän v Štrbe a v Folklórneho súboru Vagonár. V kultúre začala pracovať v Okresnom osvetovom stredisku v Poprade. Už viac ako dvadsaťosem rokov pôsobí v základnej škole na Letnej ulici. Je umeleckou vedúcou folklórneho súboru Letnička, ktorý založil jej otec. Nina Krigovská je nominovaná na Slovenku roka.

Detstvo prežila v Štrbe, v prostredí priam stvorenom na formovanie vzťahu k prírode, kultúre, folklóru a k hodnotám našich predkov. Otec miloval folklór, mama poéziu. „Naše rodinné prostredie bolo často naplnené rozhovormi o príprave rôznych kultúrnych podujatí, vystúpení, predstavení. Viac-menej sme „žili umením“. Nuž tak – ako by aj inak mohlo byť – i moje záujmy a neskôr profesijné smerovanie viedlo k práci v kultúre, záujmovej činnosti s mládežou. V roku 1992 otec, už ako dôchodca, založil Detský folklórny súbor Letnička pri ZŠ ul. Letná v Poprade,“ hovorí.

Veľká životná šanca

Súboru najprv pomáhala externe, neskôr ako vychovávateľka v školskej družine. „Práca v oblasti folklóru v mestskej škole na novom sídlisku spočiatku formou krúžku bola zvláštna. Deti si osvojovali ľudové tradície, piesne, hry a tance, nárečia. Postupne sa kolektív detí a ich vedúcich a priaznivcov vyformoval a stabilizoval – s veľkou podporou vtedajšieho vedenia školy,“ spomína si. Ako si Nina Krigovská spomína, keď prišiel prvý celovečerný program a zároveň koncert pre žiakov popradských škôl, ktorý si pozrela riaditeľka Základnej umeleckej školy (ZUŠ) Viera Grohová, ponúkla súboru možnosť pracovať v rámci tanečného odboru ZUŠ.

„Jej iniciatíva v tejto záležitosti posunula kolektív kvalitatívne i profesionálne. Spoluprácou s hudobným odborom ZUŠ sa vytvoril priestor aj pre odborné vedenie ľudovej hudby, možnosť tanečných a speváckych tréningov s korepetítorom. Súbor rástol. Počtom svojich členov, ich umeleckým rozvíjaním, rozšírením vedenia súboru, svojimi aktivitami. Pre mňa to znamenalo veľkú životnú šancu – venovať sa svojmu koníčku profesionálne v práci. Samozrejme, bola to aj nemalá zodpovednosť. Udržiavať kvalitu tvorby súboru i pôsobenie v oblasti výchovy detí a mladých ľudí k láske a úprimnému vzťahu k ľudovému umeniu,“ opisuje.

Deti sú obrovskou motiváciou

Nie každý má v živote to šťastie skĺbiť prácu s koníčkom. „S Letničkou som prežila najväčšiu časť môjho profesionálneho života. Ani sa vari nedá charakterizovať najkrajšia, či najťažšia chvíľa. Každý deň je pre mňa prínosom. Každý deň je iný a prináša nové poznania, výzvy, radosti. Deti sú obrovskou motiváciou, povzbudením, energiou. Ich bezprostrednosť, autentickosť, hravosť, tvorivosť, otvorený pohľad na svet sú dennodenne impulzami a podnetmi pre prácu pedagóga,“ hovorí. Ako priznáva, najťažšie na jej práci je nájsť si cestu, ako čo najprirodzenejšie naučiť deti a mladých nájsť v tradíciách samých seba. „Stotožniť sa s duchovným odkazom našich predkov ukrytým v piesňach, tancoch, hudbe, či výtvarnom prejave. Našťastie, záujem o folklór a tradície neutícha a pôsobenie vo folklórnom súbore je pre mnohé deti aktívnym koníčkom.“

To, čo človek robí pre iných s láskou, zanietením a úprimne zo srdca, nemôže byť zlé. Naučila som sa neočakávať, nechať všetko plynúť. Ono sa to samé poskladá do mozaiky tak, aby nás to obohatilo.“

Nadchnúť ľudí pre hodnoty ľudového umenia

Popradský folklórny súbor Letnička zažil mnoho úspechov. Cez vystúpenia, festivaly, celovečerné programy, súťaže, tvorivé dielne, až po reprezentácie v zahraničí. Vlastný najväčší úspech ale jeho umelecká vedúca vidí v niečom inom.

„Sú to ľudia. Všetci tí, ktorých sa mi podarilo nadchnúť a získať pre hodnoty ľudového umenia. Tí, ktorí vstúpili do môjho života – niektorí len na chvíľu, iní na dlhšie, ďalší ma sprevádzajú doteraz. Moju prácu nebolo a nie je možné vykonávať bez podpory a pomoci okolia, bez spolupráce s množstvom ľudí, s ktorými si rozumiem. Niektorí sú výborní kolegovia, ďalší sú príma spolupracovníci a tí najúžasnejší sú priatelia. A samozrejme hlavne – moji žiaci, „odchovanci“ súboru, ktorým folklór učaroval tak, že sa mu venujú aj v dospelosti a vedú k jeho hodnotám už aj svoje deti. A verte, je ich veru nemálo. Stretávam ich takmer denne, porozprávame sa, pozdravíme, zdôveríme. Je tu ešte aj možnosť vidieť sa prostredníctvom moderných technológií, ktoré sú novým „folklórom“ súčasnosti. Som na nich neskutočne hrdá a teším sa, keď sa im darí zúročovať vnútorné bohatstvo, ktorým disponujú, a aj po rokoch od pôsobenia v našom súbore si uvedomujú hodnoty, ktoré tu v detstve nadobudli a ktoré v nich zostali. To je tá najväčšia vzácnosť a ja za ňu životu a osudu ďakujem,“ zhodnotila.

Folklórny boom

Ako priznáva, pre folkloristov je v tejto dobe ťažké prispôsobiť sa novodobým pohľadom na ľudové umenie. „Posledných niekoľko rokov je u nás „folklórny boom“. Prvky folklóru nachádzame v móde, jedle, úžitkovom umení, rôznych dekoračných predmetoch a podobne. Ľudia sa vracajú k tradíciám v rodinnom i spoločenskom živote, stalo sa to akoby „moderným“. Častokrát to v mojich očiach hraničí až s gýčom. Myslím si, že ten cit pre aplikáciu starých zvykov, obyčajov a tradícií do našej „technickej“ súčasnosti by mal byť v človeku a jeho náhľade na tento svet. Práve tento „cit“ sa mi v deťoch a mladých ľuďoch celkom darí pestovať.“

Vrátiť sa na pódiá

Aj v tejto dobe sa snažia súbor udržať pokope. Pomáhajú aj bývalí členovia Letničky, absolventi vysokých škôl s tanečno-folklórnym zameraním. Deťom sa venujú v online priestore. Umelecká vedúca verí, že už čoskoro sa budú môcť vrátiť do tanečnej sály a na pódiá, aby ľuďom rozdávali radosť. „To, čo človek robí pre iných s láskou, zanietením a úprimne zo srdca, nemôže byť zlé. Naučila som sa neočakávať, nechať všetko plynúť. Ono sa to samé poskladá do mozaiky tak, aby nás to obohatilo. Mladým ľuďom želám veľa odhodlania, nadšenia a trpezlivosti. Výsledky systematickej tvorivej práce v akejkoľvek oblasti sa postupne dostavia. Dôležitá je prítomnosť. A tá sa postará o budúcnosť.“

Folklórny súbor Letnička dnes funguje spolu s FS Vagonár. „Toto spojenie je zárukou, že vzťah detí a mladých ku kultúre a ľudovému umeniu bude v našom meste dlhodobý. Pre mňa je to najväčším zadosťučinením. Ďakujem za to všetkým, ktorí tejto skutočnosti pomohli a pomáhajú.“ Nomináciu v ankete Slovenka roka 2021 prijala Nina Krigovská s pokorou a cťou. „Chápem ju aj ako ocenenie všetkých tých, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomáhali pri v práci so súborom. Nebudem ich menovať, aby som náhodou na niekoho nezabudla. Tí najdôležitejší sú rodičia detí – členov súboru,“ uzavrela. Nomináciu získala v kategórii Podpora mladých talentov.

© Jana Pisarčíková

Foto: Archív Nina Krigovská

Nina Krigovská je učiteľka ZUŠ pri Spojenej škole ul. Letná v Poprade a umelecká vedúca Detského folklórneho súboru Letnička. Jej pričinením sa v stovkách mladých ľudí formovala úcta k našej kultúre a tradíciám. Pod jej vedením vzniklo množstvo folklórnych programov, predstavení, choreografií a programových blokov v rámci festivalov a kultúrnych podujatí. V roku 1996 bola jednou zo signatárov podpisu založenia Európskej organizácie ľudovej kultúry (EFCO).