Kostol sv. Egídia

Kostol sv. Egídia je reprezentantom špecifického stavebného typu spišských dvojlodí. Jeho nedávno odkryté nástenné maľby takisto významne obohatili fond stredovekej nástennej maľby nielen na Spiši, ale na celom Slovensku. Tento svätec sa na Slovensku stal ešte patrónom kostola a mesta Bardejov, Hronský Beňadik a Ilija. V Poprade mu bol najskôr zasvätený kostol a farnosť, mesto až od roku 1546. Datujeme ho do 2. polovice 13. storočia. Presný údaj o vzniku kostola však nie je známy. Už v 19. storočí spišský historik Alexander Munnich uviedol legendu o pútnickej kaplnke svätého Egídia, ktorá mala stáť na mieste dnešného Popradu, uprostred obrovských lesov. Podľa neho bola kaplnka pozostatkom kláštora spustošeného Tatármi. Bola vraj súčasťou kráľovského poľovného revíru, na lov sem prichádzali panovníci a princovia. Poľovačka na Spiši údajne začínala 1. septembra zvonením zvonov v tejto kaplnke. Jeho presnejšie datovanie znemožňuje aj skutočnosť, že začiatkom 18. storočia vypukol v Poprade požiar, ktorý zničil väčšiu časť mesta a aj všetky listiny vzťahujúce sa na popradský kostol. V dôsledku toho aj všetky archívy, písomné doklady a chrámové knihy, (…) nenašiel sa ani v chráme, ani mimo neho nijaký dokument o jeho stavbe. Dôležitým údajom je aj listina z roku 1493, v ktorej sa spomína kaplnka svätého Valentína, ktorá bola pristavaná ku severnej stene lode kostola. Táto kaplnka v roku 1708 už neexistovala.

Najneskôr koncom 13. storočia vznikol v južnej stene lode portál. Ten zaisťuje hlavný vstup do lode kostola. Rebrá pri pohľade zdola vytvárajú akúsi skamenenú palmu, sú profilované, na stenách sa opierajú o klinové konzoly.

Kostol sv. Egídia rebrá

Na klenbe sú štyri svorníky v podobe reliéfových štylizovaných hláv kvetu a baránka. V čase reformácie, v rokoch 1575-1671 kostol slúžil evanjelikom. V 17. storočí prešiel viacerými úpravami, čo si vyžiadali časté požiare. Roku 1663 sa musela veža vystavať v podstate nanovo,v pretože škody po požiari boli vážnejšie ako sa na začiatku zdalo. Roku 1639 interiér kostola bol z väčšej časti novo vymaľovaný a dostal kazateľnicu. Roku 1646 pribudla do kostola nová krstiteľnica, ktorú nechala zhotoviť miestna farníčka, pani Gertraud Matzenová. Je z červeného mramoru a má medený vrchnák. V 18. storočí kostol vážne poškodili požiare. Pri veľkom požiari roku 1708 boli zničené aj dva bočné oltáre, jeden zasvätený Panne Márii a druhý svätému Mikulášovi. V roku 1783 začala rozsiahlejšia úprava kostola, na ktorú prispel cisár Jozef II. Postavený bol terajší západný chór v chrámovej lodi, v interiéri pribudol nový neskorobarokový oltár a ďalší barokový mobiliár. Hlavný oltár svätého Egídia pochádzal z druhej polovice 18. storočia. V roku 1877 bol interiér kostola rázne premaľovaný. Neznámy reštaurátor, pravdepodobne však Felix Daberto, maliar pôsobiaci koncom 19. storočia v službách spišského biskupa, vtedy premaľoval plochy stien presbytéria a lode. Samotné reštaurovanie interiéru bolo realizované v troch etapách. V rokoch 1992-1993 boli reštaurované nástenné maľby a kamenné články presbytéria, v rokoch 1994-1995 sa pracovalo na záchrane a rekonštrukcii ranogotického portálu pri južnom vstupe do kostola a v rokoch 1997-1998 bola reštaurovaná loď chrámu. Vďaka poslednému reštaurovaniu kostola došlo v jeho interiéri k odkrytiu súboru stredovekých nástenných malieb. Z ikonografického hľadiska sa vo výzdobe uplatnili výjavy, ktoré Mária Novotná vo svojej štúdii rozdelila do šiestich tematických okruhov – kristologické výjavy, motív svätcov, Nebeský Jeruzalem, motív prorokov a kráľov, eschatologické témy a samostatné špecifické motívy.

 20160831_150725

Južný portál (vchod do kostola)

Vchod do kostola bol povodne považovaný za románsky. V tom istom období bola pribudovaná aj sakristia a kaplnka svätého Valentína na severnej strane kostola. Na foto sú pôvodné vstupy do kaplnky sv. Valentína

K južnému portálu bola pribudovaná predsieň, ktorej steny zdobili latinské a grécke nápisy. Ide pravdepodobne o citáty z 1. listu apoštola Pavla Korinťanom.

Kostol sv. Egídia južný portál

Víťazný oblúk

Kostol sv. Egídia interiér

Kristus v mandorle

N E B O

Pánovo zmŕtvychvstanie Vzkriesenie mŕtvych

Očistec Peklo

Východná stena víťazného oblúka

Na východnej stene víťazného oblúka sa uplatnil eschatologický motív Posledného súdu, v podobe pravdepodobne najrozsiahlejšej stredovekej kompozície na našom území. Téma je rozvinutá v troch pásoch nad sebou. Na pravej strane klenby je znázornené Peklo, Vzkriesenie mŕtvych a Nebo, na ľavej strane klenby Očistec, Pánovo zmŕtvychvstanie a Nebo. (viď kresba hore). Myšlienkový a kompozičný vrchol víťazného oblúka tvorí fragmentálne zachovaná postava tróniaceho Krista v mandorle.

Boky víťazného oblúka

Kostol sv. Egídia Poprad

Motív starozákonných porokov je situovaný na špalete víťazného oblúka. Proroci sú komponovaní v rozetovom orámovaní ako polopostavy pridržiavajúce nápisovú pásku s menom proroka. Na ľavej strane dole je Eliáš, na páske čitateľné „ELIA.“. Nad ním je postava proroka, maľovaného na rozdiel od ostatných en face, nad ním je zrejme Jeremiáš, na páske čitateľné „IE…“ a vo vrchole oblúka je Mojžiš, na páske sú písmená „MO.SE.“. Oproti nemu je Jakub, na páske čitateľné písmená „IAKO.“. Prorok pod ním sa nedá identifikovať, pod ním je Ezechiel, čitateľné písmená „ES.CHI..“ a pás prorokov uzatvára Daniel, na páske je čitateľné takmer celé meno „DANI.L“. Pod touto kompozíciou sa na oboch stranách objavuje štvorcové pole s ornamentálnou výzdobou a pod ním polopostava kráľovského svätca so žezlom. Je možné, že ide o svätého Ľudovíta z Toulouse a svätého Václava.

Presbytérium

Výjavy zo života svätcov, ktorí sa viažu k patrocíniu kostola a výjavy mučeníckej smrti niektorých apoštolov, sú sústredené na východnej a južnej stene presbytéria. Výjavy na čelnej stene presbytéria sú komponované v troch pásoch nad sebou, okolo stredovej pomyselnej osi, v ktorej je situované ranogotické okno. Vľavo dole dvojica anjelov pridržiava Veraikon. Nad ňou je fragment kompozície mučeníckej smrti svätého Ondreja. Biely pás deliaci tieto dva výjavy nesie nápis viažúci sa ku Kristovým slovám ustanovujúcim sviatosť oltárnu.Najpravdepodobnejšie ide o citát z 1. listu apoštola Pavla Korinťanom (1Kor 11, 24-25): „Hoc est corpus meum, quod pro vobis tradetur. Hoc facite in meam commemorationem.“ Oproti vpravo je výjav mučeníckej smrti svätých Šimona a Júdu a nad ním mučenícka smrť svätého Bartolomeja. Horný výjav je nečitateľný.

Kostol sv. Egídia gotické okno

V špalete ranogotického okna je dvojica svätcov. Vľavo je svätec so žehnajúcim gestom pravej ruky. Ide pravdepodobne o svätého Valentína biskupa. Na pravej strane je svätý Egídius opát.

Severná stena presbytéria

V dolnom rade je to Zvestovanie Pána, Navštívenie, Narodenie Pána, Zvestovanie pastierom, Svätá rodina (Nájdenie Ježiša v chráme), Infantia Christi – obraz Panny Márie vedúcej za ruku malého Krista s košíkom v ruke. V hornom páse sú zobrazené výjavy Vraždenie neviniatok a Útek do Egypta, ktoré po stranách adoruje dvojica svetských postáv. Zvláštnosťou je porušenie chronológie jednotlivých výjavov – za scénou Zvestovanie pastierom nasleduje Nájdenie v chráme, pričom nasledovať by mali scény Vraždenie neviniatok a Útek do Egypta, ktoré sú však rozvedené samostatne v hornom páse.

Kostol sv. Egídia Severná stena presbytéria

Hlavná loď (najväčší priestor v kostole)

Severná stena

Významovo sa ku kristologickým výjavom zo severnej steny presbytéria viaže súvislý pás v dolnej časti severnej steny lode. Je tu znázornený Svätý Juraj zápasiaci s drakom, Príchod a Klaňanie sa troch kráľov. Samostatnú, takmer panoramatickú kompozíciu Klaňanie sa troch kráľov začína netradične postava svätého Juraja s drakom. Zápas svätého Juraja s drakom bol v stredoveku chápaný ako boj dobra a zla, života proti démonom. V stredoveku mal aj ďalší význam – bol symbolom Máriinho víťazstva nad hadom (diablom).

Kostol sv. Egídia desaťboký stĺp

Západný portál (vstup pod vežou)

Samostatný motív predstavuje kompozícia Ukrižovania, spojená s motívom Arma Christi – „zbraní Krista“, nad západným vstupom do lode, na stene v podveží. Arma Christi predstavovali súbor nástrojov utrpenia Pána. Táto téma mala aj apokalyptický význam. Súbor symbolov či odznakov bol chápaný v duchu Matúšovho evanjelia ako „znamenie syna človeka“. V prenesenom význame šlo teda o zbrane, pomocou ktorých Kristus porazil smrť a svojou obetou vykúpil ľudí z hriechu.

Kostol sv. Egídia západný portál

ZAŽITE JEDINEČNÉ PREHLIADKY KOSTOLOV NA NÁMESTÍ SV. EGÍDIA V POPRADE !

Viac info o prehliadkách nájdete TU.